Z historického hľadiska sa dá predpokladať, že toto miesto  slúžilo ako  pozorovacie prípadne strážne miesto, vďaka ďalekému výhľadu z jej vrcholu na Žiarsku kotlinu a okolité pohoria.  Nakoľko po oboch stranách kotliny sú pohoria, na jednej strane Štiavnické vrchy a na druhej pohorie Vtáčnik, cesta popri rieke Hron, bola najjednoduchšia a najrýchlejšia,  a to v prípade útoku, ale aj ústupu.  Možno by sa dalo ešte  spomenúť, že v tesnej blízkosti tohto miesta bolo doložené osídlenie Lužickej kultúry, či Veľkomoravskej ríše a táto skala mala určite veľký strategicky význam pre tieto osady a vlastne celé okolie. Zalesnený hrebeň, ktorý sa končí práve Szabóovou skalou, využívalo aj obyvateľstvo blízkych obcí, ako miesto, kde sa ľudia schovávali pri vojenských ťaženiach a zo strachu pred smrťou vždy, keď v tejto oblasti dochádzalo k nebezpečenstvu.